Vitajte!
Táto stránka umožnuje nazriet do sveta technologie,počitačov.
Technologia sa vyvija stále viac a viac.
Prvé elektronické digitálne počítače s ich veľkosťou a cenou zväčša vykonávali vedecké výpočty, často na podporu vojenských cieľov. ENIAC mal pôvodne počítať balistické tabuľky pre delostrelectvo, ale počítal aj neutrónové hustoty prierezu pri návrhu vodíkovej bomby. Tieto výpočty uskutočnil medzi decembrom 1945 a januárom 1946 a bolo pri tom použitých viac ako milión diernych štítkov údajov. Ukázalo sa, že návrh by zlyhal. Mnohé dnešné superpočítače sa tiež používajú na simuláciu účinkov jadrových zbraní. CSIR Mk I, prvý austrálsky počítač s programom v pamäti vyhodnocoval vzorky dažďových zrážok v spádovej oblasti Snowy Mountains pre veľký hydroelektrický projekt. Iné sa používajú vkryptoanalýze, napríklad prvý programovateľný (hoci nie všeobecný) digitálny elektronický počítač Colossus, postavený počas Druhej svetovej vojny v roku 1943. 
Počítač je zariadenie alebo stroj na realizáciu výpočtov alebo riadenie operácií vyjadriteľných číselnými alebo logickými výrazmi. Počítače sa skladajú z komponentov, ktoré vykonávajú čiastkové, dobre definované funkcie. Komplexné vzťahy medzi týmito komponentami dávajú počítačom schopnosti spracovávať informácie. Ak je správne nakonfigurovaný (zvyčajne programovaním), možno počítač použiť na reprezentáciu aspektu problému alebo časti systému (pozri modelovanie). Ak sa takto nakonfigurovanému počítaču dodajú vhodné vstupné údaje, môže automaticky problém vyriešiť alebo predvídať správanie systému.
V sedemdesiatych rokoch začali výskumníci v ústavoch v rámci USA spájať počítače pomocou telekomunikačných technológií. Tieto snahy začali v ARPA a počítačová sieť, ktorá takto vznikla, sa nazývala ARPANET. Technológie, ktoré umožnili vznik ARPANETu, sa rozširovali a vyvíjali. Po čase sa sieť rozšírila mimo akademickú sféru a stala sa známa ako internet. V deväťdesiatych rokoch umožnil vývoj technológií World Wide Webu prístup ľuďom bez technických schopností a rýchlo sa rozrástolna globálne komunikačné médium.
Hoci sa počítačové technológie od čias prvých elektronických všeobecných počítačov zo štyridsiatych rokov dramaticky zmenili, väčšina stále používa von Neumannovu architektúru.
Fungovanie takéhoto počítača je principiálne pomerne jednoduché. Zvyčajne v každom hodinovom cykle prenesie počítač inštrukcie a dáta z pamäte. Inštrukcie sa vykonajú, výsledky uložia a prinesie sa ďalšia inštrukcia. Procedúra sa opakuje až do výskytu inštrukcie pre zastavenie.
Von Neumannova architektúra opisuje počítač pomocou štyroch hlavných častí: aritmeticko-logická jednotka (ALU), radiaca jednotka (CU), pamäť a vstupno/výstupné zariadenia (spoločne označované V/V). Tieto časti sú poprepájané kabelážou (zbernica) a zvyčajne synchronizované hodinami riadeninými udalosťami.